Laus urbis - podoby chvály mesta v novolatinskej literatúre slovenskej proveniencie

Počiatky žánru laus urbis (laudatio urbis, encomium urbis, laus civitatis, ἐγκώμιον πόλεως), teda „chvály mesta“ (subžánru epideiktickej literatúry) siahajú až do antiky a jeho literárna podoba sa formovala už v antických rétorických pojednaniach. Obľubu si žáner získal i medzi humanistami raného novoveku, často ako spôsob získavania podpory mestských vrstiev, prejav vďačnosti či báseň na objednávku. Ako hybridný žáner môže mať podobu literárnych opisov alebo byť súčasťou iných literárnych útvarov. V novolatinskej literatúre slovenskej proveniencie sa možno s produkciou nesúcou znaky laus urbis stretnúť tiež, aj keď vzhľadom na slabo vyvinuté meštianstvo v menšej miere. Keďže uvedený žáner ako taký dosiaľ nebol predmetom výskumu slovenskej literárnej vedy, dáva si projekt za cieľ zmapovať novolatinskú literárnu produkciu tohto druhu pochádzajúcu od autorov slovenského pôvodu, ako aj od autorov so slovenskými vzťahmi, podrobiť ju analýze a prostredníctvom prekladov ju sprístupniť odbornej i širšej verejnosti.