Opis študijného programu

1. Ciele vzdelávania dosahované v študijnom programe veterinárna morfológia a fyziológia metodicky vychádzajú z Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR). Ten vymedzuje požiadavky na výstupy vzdelávania pre vedomosti, zručnosti, zodpovednosť a samostatnosť.

Pre úroveň 8 sú požadované ako výstupy vzdelávania „vedomosti na najvyššej úrovni v danej oblasti práce alebo danom odbore štúdia, ako aj na rozhraní jednotlivých oblastí/odborov“.

Nositeľmi ťažiskových vedomostí absolventa sú profilové predmety z oblasti veterinárnej morfológie, systémovej fyziológie zvierat, veterinárnej histomorfológie, veterinárnej patologickej fyziológie, a orgánovej patologickej anatómie, ktoré majú v informačných listoch opísané vedomosti dosahované ako výstupy vzdelávania. Doplňujúce vedomosti sú dosahované absolvovaním povinne voliteľných predmetov študijného programu z oblasti molekulovej biológie a genetiky, veterinárnej chirurgie a ortopédie, diagnostiky chorôb zvierat, veterinárneho pôrodníctva a gynekológie, veterinárnej biochémie, toxikológie zvierat, výživy a dietetiky zvierat, metodológie a štatistického hodnotenia biologického experimentu a alternatívnych modelov vo výskume.

Absolvent má rozsiahle odborné vedomosti z viacerých oblastí študijného programu, resp. odboru, ktoré využíva ako základ pre uskutočňovanie výskumu a vývoja vo veterinárnej morfológii a fyziológii. Zameriava sa na získanie najnovších teoretických poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania v jednotlivých oblastiach veterinárnej morfológie a fyziológie.

Jeho štúdium nadväzuje na znalosti získané vysokoškolským štúdiom druhého stupňa na veterinárskych a lekárskych fakultách (univerzitách), ďalej na farmaceutických, prírodovedeckých, príp. iných fakultách medicínskeho a prírodovedného zamerania.

Na tejto báze sú postavené zásady výchovy v 3. stupni pre získanie detailných vedomostí štruktúry a infraštruktúry orgánov a tkanív a následne princípoch fungovania jednotlivých orgánových systémov, ich adaptačných a regulačných mechanizmov v zdravom organizme zvierat a patologických reakcií a procesov a mechanizmov vzniku, vývoja a dôsledkov patologických procesov v organizme. Výsledkom štúdia sú detailné vedomosti z teoretických disciplín ako je anatómia, histológia a fyziológia, ktoré sú kľúčové pre pochopenie etiologických faktorov vyvolávajúcich patologické reakcie, stavy a procesy, ktoré sú predmetom štúdia patologickej fyziológie a patologickej anatómie. Pri štúdiu sa využívajú najnovšie metódy a postupy, ktoré umožnia absolventom úspešné uplatnenie aj v iných odboroch alebo klinických disciplínach.

Pre úroveň 8 sú požadované „najviac pokročilé a špecializované zručnosti a techniky vrátane schopnosti syntézy a hodnotenia, ktoré sa požadujú na riešenie zásadných problémov v oblasti výskumu a/alebo inovácie a na rozšírenie a nové vymedzenie existujúcich vedomosti alebo odborných postupov“.

Absolvent študijného programu veterinárna morfológia a fyziológia je spôsobilý vykonávať profesiu vysokoškolského pedagóga a vedeckého pracovníka v oblasti morfológie, fyziológie, histológie, patofyziológie, patomorfológie, ale aj v iných príbuzných oblastiach. Ovláda metódy výskumu využívané v anatómii, histológii, fyziológii a patofyziológii realizované na rôznych modeloch (bunkové kultúry, experimentálne a komerčné zvieratá aj alternatívne zvieracie modely: kuracie a prepeličie embryá). Vie využiť štatistické a bioinformačné metódy ako aj ďalšie vedomosti z príbuzných vedných disciplín. Skúma morfologické a patofyziologické zmeny v organizme využitím rôznych metodických postupov s cieľom získať nové, dosiaľ nepublikované poznatky. Je technicky zručný nie len pri bežných laboratórnych postupoch, ale aj pri práci s náročnými prístrojmi v experimentálnych laboratóriách. Dokáže formulovať vedecké problémy, vykonávať tvorivý a nezávislý výskum a samostatne prezentovať výsledky svojej práce v medzinárodne akceptovaných časopisoch, ako aj prezentovať ich na vedeckých podujatiach. Výsledkami tvorivej experimentálnej práce prispieva nielen k rozvoju vedy a vedeckého poznania, ale ich hodnota spočíva v možnosti ich aplikácie v humánnej a veterinárnej medicíne, poľnohospodárstve a vo farmácii.

Zodpovednosť a samostatnosť definovaná pre úroveň 8 je „schopnosť prejavovať značnú autoritu, inováciu, samostatnosť, vedeckú a odbornú bezúhonnosť a trvalý záväzok rozvíjať nové myšlienky alebo postupy, ktoré sú v popredí daného pracovného alebo študijného prostredia vrátane výskumu“.

Absolvent sa vyznačuje nezávislým, kritickým a analytickým myslením. Zohľadňuje spoločenské, vedecké a etické aspekty pri formulovaní výskumných zámerov a interpretácii výsledkov výskumu. Výsledkami vlastnej tvorivej práce prispieva k rozvoju vedy, vedeckého poznania a aplikácií získaných poznatkov do praxe. Výsledky výskumu a vývoja prezentuje pred odbornou komunitou samostatne. Dokáže určiť zameranie výskumu a koordinovať tím v príslušnom študijnom programe. Na základe svojich výstupov a zistení dokáže samostatne navrhovať, overovať a implementovať nové výskumné a pracovné postupy.

1. Absolvent študijného programu veterinárna morfológia a fyziológia sa vie uplatniť v rezorte pôdohospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia ako expert v základnom a aplikovanom výskume medicínskeho zamerania pri skúmaní vplyvu rôznych aditív, nutraceutík, chemických a fyzikálnych faktorov na zdravie človek a zvierat.

Relevantné externé zainteresované strany, ktoré poskytli vyjadrenie alebo súhlasné stanovisko k súladu získanej kvalifikácie so sektorovo-špecifickými požiadavkami na výkon povolania: Centrum biovied v.v.i. Slovenská akadémia vied, Ústav fyziológie hospodárskych zvierat.

1. Na základe doterajších dlhoročných skúseností s absolventmi študijného programu veterinárna morfológia a fyziológia je možné konštatovať, že absolventi nachádzajú uplatnenie ako vysokoškolskí učitelia na univerzitách, kde sa v rámci biologických disciplín vyučuje morfológia, fyziológia, patoanatómia, patofyziológia, ako aj na výskumných pracoviskách, kde v rámci svojej vedeckej činnosti riešia problematiku prostredia, aditív, nutraceutík, chemických a fyzikálnych faktorov na zdravie človeka a zvierat. Absolventi sa vedia uplatniť v rezorte zdravotníctva, pôdohospodárstva, životného prostredia, v biologických laboratóriách, ako aj vo výskumných odvetviach, ktoré si v rámci výskumu vyžadujú analýzy telových tekutín, imuno-histochemické analýzy a zručnosti práce s bunkovými kultúrami a rôznymi zvieracími modelmi. Získané vedomosti a zručnosti sú vhodné aj pre uplatnenie priamo v klinickej praxi na veterinárnych klinikách, prípadne referenčných laboratóriách súvisiacich so štandardnou laboratórnou praxou.

Príkladmi úspešných absolventov študijného programu veterinárna morfológia a fyziológia sú: MVDr. Renáta Szabóová, PhD., doc. MVDr. Martin Levkut, PhD., MVDr. Dávid Maženský, PhD., MVDr. Viera Schwarzbacherová, PhD., MVDr. Zuzana Andrejčáková, PhD., MVDr. Vladimír Petrilla, PhD., MVDr. Marcela Maloveská, PhD., MVDr. Monika Drážovská, PhD. a PharmDr. Magdaléna Polláková, PhD.

Hodnotenie kvality študijného programu zamestnávateľmi (spätná väzba): Hodnotenie kvality študijného programu zamestnávateľmi (spätná väzba): Kvalitu študijného programu môžeme však kladne hodnotiť nepriamo na základe záujmu absolventov 2. stupňa VŠ vzdelávania z rôznych oblastí (lekárske a farmaceutické vedy, prírodné vedy a pôdohospodárske vedy) o tento študijný program. UVLF má pripravené dotazníky o absolventoch pre zamestnávateľov.

Pravidlá na utváranie študijných plánov v študijnom programe veterinárna morfológia a fyziológia vychádzajú zo všeobecných ustanovení obsiahnutých v čl. 8 vnútorného predpisu Študijný poriadok UVLF v Košiciach, časť B.

1. Odporúčaný rámcový študijný plán doktorandov pre dennú formu štúdia je uvedený
   v tabuľke 1.

Tabuľka 1 Rámcový študijný plán pre doktorandov v dennej forme štúdia v študijnom programe veterinárna morfológia a fyziológia

Vysvetlivky: S – skúška, SŠ – štátna skúška, Z – zápočet

Povinne voliteľné predmety (doktorand si vyberá na základe zamerania dizertačnej práce celkovo 2 povinne voliteľné predmety) z nasledovných predmetov:

1. Alternatívne modely vo výskume
2. Diagnostika chorôb zvierat
3. Metodológia a štatistické hodnotenie biologického experimentu
4. Molekulová biológia a genetika
5. Toxikológia zvierat
6. Veterinárna biochémia
7. Veterinárna chirurgia a ortopédia
8. Veterinárne pôrodníctvo a gynekológia
9. Výživa a dietetika zvierat

K  dizertačnej skúške môže pristúpiť študent, ktorý dosiahol počas štúdia 50 kreditov za päť PP a minimálne 10 kreditov za dva vybrané PVP a to najneskôr do 24 mesiacov od začiatku doktorandského štúdia. K ukončeniu štúdia je potrebné získať minimálne 240 kreditov.

1. V študijnom pláne sú:

• uvedené jednotlivé časti študijného programu (v štruktúre profilové a povinne voliteľné predmety),
• pridelené kredity každej časti na základe dosahovaných výstupov vzdelávania
  a súvisiaceho pracovného zaťaženia,
• uvedené miesta uskutočňovania predmetu (ak sa študijný programu uskutočňuje na viacerých pracoviskách),
• v informačnom liste predmetu pre každú vzdelávaciu časť (predmet) sú/je:
• definované výstupy vzdelávania a súvisiace kritériá a pravidlá ich hodnotenia tak, aby boli naplnené všetky vzdelávacie ciele študijného programu,
• stanovené používané vzdelávacie činnosti vhodné na dosahovanie výstupov vzdelávania,
• uvedené metódy, akými sa vzdelávacia činnosť uskutočňuje,
• určený garant predmetu ako aj ďalšie osoby zabezpečujúce výuku predmetu,
• uvedená osnova predmetu (okruhy tém),
• uvedené pracovné zaťaženie študenta.

Podmienkou riadneho skončenia štúdia je získanie 240 kreditov, v nich sú aj kredity za absolvovanie dizertačnej skúšky a obhájenie dizertačnej práce. Ďalšie podmienky, ktoré musí študent splniť v priebehu štúdia študijného programu a na jeho riadne skončenie, vrátane podmienok štátnych skúšok, pravidiel na opakovanie štúdia a pravidiel na predĺženie, prerušenie štúdia sú uvedené v čl. 2, 15, 18, 19 a 29 vnútorného predpisu Študijný poriadok UVLF v Košiciach, časť B.

• počet kreditov za profilové (povinné) predmety potrebných na riadne ukončenie štúdia/ukončenie časti štúdia: 50
• počet kreditov za povinne voliteľné predmety potrebných na riadne ukončenie štúdia/ukončenie časti štúdia: 10,
• počet kreditov za dizertačnú skúšku: 20
• počet kreditov za obhajobu záverečnej práce potrebné na riadne skončenie štúdia: 30

UVLF v Košiciach má upravené podmienky uznávania štúdia, alebo časti štúdia v čl. 19, 38 a 42 vnútorného predpisu Študijný poriadok UVLF v Košiciach, časť B.

UVLF v Košiciach uvádza každoročne zoznam tém záverečných prác študijného programu veterinárna morfológia a fyziológia v tabuľkovom prehľade ako aj na webom sídle UVLF v Košiciach.

UVLF v Košiciach od ak. roku 2005/2006 doposiaľ, v rámci študijného programu veterinárna morfológia a fyziológia, mala vypísané nasledovné témy doktorandského štúdia:

1. UVLF v Košiciach má opísané:

• pravidlá pri zadávaní, spracovaní, oponovaní, obhajobe a hodnotení záverečných prác v čl. 1, 8, 9, 10, 25, 26, 27 a 28 vnútorného predpisu Študijný poriadok UVLF v Košiciach, časť B,
• možnosti a postupy účasti na mobilitách študentov v čl. 42 vnútorného predpisu Študijný poriadok UVLF v Košiciach, časť B,
• pravidlá dodržiavania akademickej etiky a vyvodzovania dôsledkov vo vnútornom predpise Disciplinárny poriadok pre študentov Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, vo vnútornom predpise Etický kódex zamestnanca UVLF a vo vnútornom predpise Etický kódex študenta UVLF,
• postupy aplikovateľné pre študentov so špeciálnymi potrebami v časti II. čl. 2, bod 7; čl. 3, bod 12 vnútorného predpisu Študijný poriadok UVLF v Košiciach, časť B,
• postupy podávania podnetov a odvolaní zo strany študenta sú uvedené okrem Študijného poriadku UVLF v Košiciach najmä vo vnútornom predpise Smernica o vybavovaní sťažností na UVLF v Košiciach.

UVLF v Košiciach má popísané pravidlá pre overovanie výstupov vzdelávania a hodnotenie študentov a možnosti opravných postupov voči tomuto hodnoteniu v čl. 17, 18 a 25 vnútorného predpisu Študijný poriadok UVLF v Košiciach, časť B.

Členmi komisie pre prípravu študijných programov pre tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania sú študenti MVDr. Marek Ratvay (3. ročník ŠP imunológia); e-mail: marek.ratvay@student.uvlf.sk; MVDr. Teodora Blatníková (3. ročník ŠP veterinárna morfológia a fyziológia); e-mail: teodora.blatnikova@student.uvlf.sk a MVDr. Pavel Gomulec (1. ročník ŠP vnútorné choroby zvierat); e-mail: pavel.gomulec@student.uvlf.sk.

Študijný poradca študijného programu: prorektor pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium na UVLF v Košiciach

Iný podporný personál študijného programu – priradený študijný referent: Mgr. Júlia Jančura, e-mail julia.jancura@uvlf.sk; kariérny poradca: funkciu kariérneho poradcu plní školiteľ doktoranda.

Všetky literárne zdroje pre štúdium uvedené v informačných listoch sú dostupné buď v printovej alebo elektronickej forme, študentom sú prístupné všetky informačné databázy, ktoré má univerzita zakúpené a licencované.

Charakteristika a rozsah dištančného vzdelávania uplatňovaná v študijnom programe s priradením k predmetom. Prístupy, manuály e-learningových portálov. Postupy pri prechode z prezenčného na dištančné vzdelávanie.

UVLF v Košiciach má pre všetky predmety zabezpečené aj dištančné vzdelávanie, ktoré je v súčasnosti zabezpečené cez platformy MOODLE a MS Teams. Každý študent má k dispozícii manuály buď v elektronickej forme, lebo formou videonávodu.

Partneri vysokej školy pri zabezpečovaní vzdelávacích činností študijného programu a charakteristika ich participácie: SAV a ŠVPS SR

UVLF v Košiciach poskytuje študentom v maximálne možnej miere podmienky pre ich vyžitie v uvedených oblastiach.

Študentom študijného programu veterinárna morfológia a fyziológia je garantovaná možnosť účasti na mobilitách. Celú agendu obsahujúcu pokynov a podmienok prihlasovania sa na mobilitu, podmienky a pravidlá účasti ako aj pravidlá uznávania účasti na mobilitách ako časti študijného plánu zastrešuje prorektorka pre medzinárodné vzťahy a internacionalizáciu a ňou riadený organizačný útvar, ktorým je Referát pre mobility UVLF. Celý proces si vyžaduje koordináciu so školiteľom, a je odporúčaný po naplnení študijnej časti študijného plánu. Rámcovo sú účasť na mobilitách a ďalšie súvislosti upravené v čl. 42 vnútorného predpisu Študijný poriadok UVLF v Košiciach, časť B.

Sú ustanovené v čl. 1 a čl. 2, časť B, II. časť Organizácia štúdia vnútorného predpisu Študijný poriadok UVLF v Košiciach.

Sú ustanovené v čl. 3 a čl. 4, časť B, II. časť Organizácia štúdia vnútorného predpisu Študijný poriadok UVLF v Košiciach. Skúšobné komisie na prijímacie skúšky sú minimálne 4-členné a sú menované rektorkou ad hoc podľa zamerania študijných programov, na ktoré sa študenti hlásia.

Študenti UVLF v Košiciach majú zabezpečenú možnosť anonymného hodnotenia kvality výučby cestou anonymného dotazníka po ukončení štúdia, kde hodnotia osobitne kvalitu konkrétneho študijného programu a osobitne kvalitu školiteľov, ktorý ten-ktorý predmet zabezpečujú. Monitorovanie študijných programov priebežne vykonávajú aj koordinátori jednotlivých domén vedy a výskumu na UVLF, pričom na UVLF je etablovaných 5 domén vedy a výskumu.

Výsledky hodnotenia doktorandského štúdia sú súčasťou Výročných správ o vedecko-výskumnej činnosti na UVLF v Košiciach za jednotlivé AR a Výročných správy o kvalite UVLF v Košiciach za jednotlivé AR. Sú tiež prezentované na Aktíve učiteľov, ktorý sa koná vždy na začiatku akademického roka. Všeobecne platí zásada, že výsledky spätnej väzby sú veľmi dôležité pre prijímanie záverov z hodnotení, ktoré sa implementujú do konkrétnych opatrení realizovaných s cieľom zvyšovania kvality študijného programu v celej jeho šírke a hĺbke.

Výsledky spätnej väzby absolventov a súvisiace opatrenia na zvyšovania kvality študijného programu sú súčasťou Výročných správ o vedecko-výskumnej činnosti na UVLF v Košiciach za jednotlivé AR a Výročných správy o kvalite UVLF v Košiciach za jednotlivé AR. V rámci opatrení na zvyšovanie kvality študijného programu pôsobí prorektor pre vedu, výskum a doktorandské štúdium a koordinátori jednotlivých domén vedy a výskumu a to osobným vstupom do riešenia problematiky vyplývajúcej z výsledkov spätnej väzby.