| Základné údaje |
|---|
| OCA1. Priezvisko hodnotenej osoby | Kottferová |
|---|
| OCA2. Meno hodnotenej osoby | Jana |
|---|
| OCA3. Tituly hodnotenej osoby | prof. MVDr., PhD. |
|---|
| OCA4. Hyperlink na záznam osoby v Registri zamestnancov vysokých škôl | https://www.portalvs.sk/regzam/detail/6055 |
|---|
| OCA5. Oblasť posudzovania | študijný program vzťah človek - zviera a jeho využitie v canisterapii a hipoterapii · I. stupeň |
|---|
| OCA6. Kategória výstupu tvorivej činnosti | vedecký výstup |
|---|
| OCA7. Rok vydania výstupu tvorivej činnosti | 2014 |
|---|
| OCA8. ID záznamu v CREPČ alebo CREUČ (ak je) | UPJŠ.Košice.000056885 |
|---|
| OCA9. Hyperlink na záznam v CREPČ alebo CREUČ | http://www.crepc.sk/portal?fn=*recview&uid=1072055&pageId=resultform&full=0 |
|---|
| Charakteristika výstupu, ktorý nie je registrovaný v CREPČ alebo CREUČ |
|---|
| OCA10. Hyperlink na záznam v inom verejne prístupnom registri, katalógu výstupov tvorivých činností | https://www.webofscience.com/wos/woscc/full-record/WOS:000331597000017 |
|---|
| OCA11. Charakteristika výstupu vo formáte bibliografického záznamu CREPČ alebo CREUČ, ak výstup nie je vo verejne prístupnom registri alebo katalógu výstupov | ADC Some possible factors affecting horse welfare assessment / Fejsáková Magdaléna, Kottferová Jana, Dankulincová Zuzana, Haladová Eva, Matos Raquel Estevao, Miňo Igor, 2013. In: Acta Veterinaria Brno. - ISSN 0001-7213. - Vol. 82, no. 4 (2013), s. 447-451. |
|---|
| OCA12. Typ výstupu (ak nie je výstup registrovaný v CREPČ alebo CREUČ) | článok |
|---|
| OCA13. Hyperlink na stránku, na ktorej je výstup sprístupnený (úplný text, iná dokumentácia a podobne) | https://actavet.vfu.cz/82/4/0447/ |
|---|
| OCA14. Charakteristika autorského vkladu | Spoluautor, podiel na experimentálnej časti a hodnotení výsledkov. |
|---|
| OCA15. Anotácia výstupu s kontextovými informáciami týkajúcimi sa opisu tvorivého procesu a obsahu tvorivej činnosti a pod. | Cieľom tejto štúdie bolo posúdiť vplyv rôznych podnetov, ktoré mätú interpretáciu hodnotených ukazovateľov pohody koní počas odpočinku a pracovného obdobia pomocou neinvazívnych metód odberu vzoriek. Celkovo bolo použitých 40 koní rôznych plemien a využívaných na rôzne účely na Slovensku. Testovali sa tieto ukazovatele: koncentrácia kortizolu v slinách a 11,17-dioxoandrostanov v truse meraná metódou Elisa, záznam srdcovej frekvencie a variability srdcovej frekvencie pomocou prístroja Polar Heart Rate Monitor a prítomnosť stereotypného správania hodnotená dotazníkovým prieskumom koní. Kone, ktoré vykazovali stereotypné správanie, boli počas odpočinku menej stresované (P < 0,05) v porovnaní s koňmi bez stereotypného správania. Plemeno koní, vek, pohlavie a podmienky ustajnenia ovplyvnili len niektoré ukazovatele srdcovej frekvencie. Typ jazdeckého štýlu nemal zásadný vplyv na hodnotené ukazovatele. Tieto pozorovania poukazujú na ťažkosti pri určovaní stavu pohody koní, pretože merania môžu byť ovplyvnené mnohými faktormi, ktoré je potrebné skúmať na dosiahnutie relevantných výsledkov. Ide o prvú štúdiu na Slovensku zameranú na hodnotenie welfare koní neinvazívnym odberom vzoriek. |
|---|
| Ostatné údaje |
|---|
| OCA16. Anotácia výstupu v anglickom jazyku | The aim of this study was to assess the influence of various stimuli that confound interpretation of assessed indicators of horse welfare during rest and working period by the use of noninvasive methods of sampling. In total, 40 horses of different breeds and used for different purposes in Slovakia were used. The following indicators were tested: concentration of cortisol in saliva and 11,17-dioxoandrostanes in faeces measured by Elisa methods, heart rate and heart rate variability recording with the Polar Heart Rate Monitor and presence of stereotypical behaviour assessed with a horse questionnaire survey. Horses that showed stereotypical behaviour were less stressed during rest (P < 0.05) compared to horses without stereotypical behaviour. Horse breed, age, sex and stabling conditions affected only some of the heart rate indicators. The type of riding style had no fundamental influence on evaluated indicators. These observations highlight the difficulties in determining the welfare status in horses, since measurements can be affected by many factors that need to be investigated for achieving relevant outcomes. This is the first study in Slovakia focusing on the evaluation of horse welfare by non-invasive sampling. |
|---|
| OCA17. Zoznam najviac 5 najvýznamnejších ohlasov na výstup | Lesimple, C. Indicators of horse welfare: State-of-the-art (2020) Animals, 10 (2), art. no. 294
Voigt, M., Hiney, K., Croney, C., Waite, K., Borron, A., Brady, C. Show Horse Welfare: The Viewpoints of Judges, Stewards, and Show Managers(2016) Journal of Applied Animal Welfare Science, 19 (2), pp. 183-197
Karásková, K., Suchý, P., Straková, E. Current use of phytogenic feed additives in animal nutrition: A review(2015) Czech Journal of Animal Science, 60 (12), pp. 521-530 |
|---|
| OCA18. Charakteristika dopadu výstupu na spoločensko-hospodársku prax | Mladé kone sú citlivejšie na nové situácie ako staršie. To môže byť dôvod, prečo boli v našom výskume kone do 6 rokov podľa fyziologickej reakcie viac stresované v porovnaní so staršími zvieratami. Na druhej strane, fyzicky a psychicky vyspelé zvieratá sa po určitom období dokážu prispôsobiť prostrediu a pracovným podmienkam, čo dokazujú fyziologické hodnoty v hodnotených ukazovateľoch. Viacero autorov opísalo podobné adaptácie hlavne vo vylučovaní kortizolu súvisiace s opakovaným pôsobením stresorov u koní. Nižšie hodnoty stresových ukazovateľov u koní, ktoré vykazovali stereotypné správanie, naznačujú, že stereotypy môžu byť pre zvieratá prospešné v dôsledku ich adaptácie na životné a pracovné podmienky. Viacerí autori opísali zvýšenie koncentrácie kortizolu a HR po fyzickej aktivite u koní. Toto zvýšenie závisí od intenzity a trvania aktivity, ako aj od kondície a tréningu koňa. Krátke cvičenie nevyvoláva skutočnú reakciu na stres, čo naznačuje, že vzorky slín sa môžu odoberať po dlhšom čase po cvičení. Jednotlivé kone sa môžu líšiť svojou adaptabilitou na požiadavky prostredia. Viaceré štúdie na koňoch ukázali, že priemerná hodnota HR bola výrazne vyššia u jedincov charakterizovaných ako emocionálnejšie. Najnižšia hodnota kortizolu v slinách u koní jazdených s uzdou bez udidla potvrdzuje predpoklad, že udidlo môže byť potenciálnym zdrojom problémov s welfare koní. Komunikácia medzi jazdcom a koňom bez udidla môže byť bezbolestná a bez stresu. |
|---|
| OCA19. Charakteristika dopadu výstupu a súvisiacich aktivít na vzdelávací proces | Publikácia je vhodným študijným materiálom aj pre študentom študijného programu vzťah človek – zviera a jeho využitie v canisterapii a hipoterapii. |
|---|